V noci sme si unavení ľahli a on povedal: zajtra pôjdeme na výlet a budeme sa rozprávať. Ráno som sa zobudila a z oka sa mi vytisla slza, ťažká a úmorná ako kvapka z vyšťaveného citróna. pokračovanie článku
13. decembra 2011 sa mi sníval sen o cintoríne, vankúšoch a dieťati. Na veľkom múriku na cintoríne boli tri vankúše pre dieťa. Všetky krásne pestré, od ružovej po cyklámenovú, s bodkami, vo farbách bobuľového ovocia, šťavnatosti, vo farbách malej ženy. Špeciálne, ručne tkané a ja som si mala vybrať jeden pre svoje dieťa. Ten mne najbližší bol ružový s cyklámenovým lemom. No nad nami lietal veľký ružový vták s veľkým zobákom, ako žeriav, tiež ružovej farby. Bála som sa jeho útoku. pokračovanie článku
Odhryzla som z malého čokoládového macíka, najprv hlava a potom aj ručička, lebo ty si povedal, že keď ide muž so ženou do divadla, mal by ju predtým niečím obdarovať. Láska sa prejavuje v maličkostiach, ja však celkom neuznávam tieto definovania. Nik predsa dopredu nevie aká veľká je láska, kam až siaha, čo môže človek od človeka očakávať, v čo môže a nemôže dúfať. pokračovanie článku
O štvrť na štyri nadránom som sa zobudila a ďalej už pre mňa nebol spánok. V prítmí som zatúžila po mesiačikoch kyslosti pomarančov dúfajúc tak, že tie si poradia s práve prebiehajúcou nespavosťou. Niekedy, keď takto nespím, usmievam sa nad svojím mužom, ktorý spiaci vyzerá ako dieťa, v spánku vyzerá tak čisto a nevinne, ako malý chlapček, ktorý mi hocikedy z polospánku vyznáva lásku, je to podarené, z posledných síl hundre niečo o mne, niečo o láske, námesačne sa usmieva a potom spí pokojne ďalej. Vtedy sa pýtam, či o tom vôbec vie, či je to len niečo v ňom zakorenené, náhlivé, milujúce. Hocikedy si predstavím, ako by mohol vyzerať náš malý chlapec, či by bol po ňom, či by v ňom bolo toľko pokoja ako je v ňom, či by v tichosti pri svojej mame bojoval s imaginárnymi vojačikmi tak, ako kedysi v tichosti bojoval on. A pre takého chlapca som vymyslela meno. pokračovanie článku
Vybrala som sa o desiatej na prechádzku. Pozrieť svet a nakúpiť. Urobiť drobný nákup k príprave obeda, ku ktorému ma inšpirovala kamarátka Anička. Vysvetliť duši, že potrebuje vzduch, polichotiť slnku, že dnes mu to sekne, takto svietiť, takto ma zohrievať, nakuknúť cez štvorčeky drôteného plota detského ihriska a pomyslieť si: ešte nie, ešte to má čas. Koníky, šmýkačky, cinkanie lyžičky o malý tanierik, vôňa, uspávanka. pokračovanie článku
Páli ma jazyk. Pálenie je spomienka na dnešnú skvelú paradajkovú polievku s parmezánom, ktorú sme si dnes dali na obed v obľúbenej pizzérii, o ktorej hovoríme, že sa nehrá na to, čo nie je, a ak teda ceny neprislúchajú párku v rožku, tak nech je aj chuť toho gurmánskeho kúzla primerane talianska a nie bufetová či staničná. pokračovanie článku
Ležím a odpočívam. Pokoj na lôžku, žiadna námaha. Píšu mi, čo je so mnou, ako sa mám, či sa ešte vrátim, vraj som odpadla, vraj sa o mňa boja. Reči, klebety, prekrútené slová. Moje telo je teraz krehké zvnútra, je krehké tam, kde oči nedovidia. Lesklé papieriky od drahých bonbónov pokrčím a hádžem do koša. K tomu teplo kakaa. Mikulášsky dar, luxus v minimalizme, vzorky sladkého potešenia, niekto tu vie, čo mám rada. pokračovanie článku
Keď som odtiaľ odchádzala, triasla som sa a nevedela som či zo zimy, či z toho, čo je vo mne. Udalosti posledných dní mi teraz pripomína Snežienka, detská pieseň upokojujúcej smutnej melódie, zvučiaca nie ako jar, ale akési pochovávanie, rozlúčka a potom zakývanie. pokračovanie článku
V nedeľu ráno pred deviatou som zabalená, rovnako ako posledných päť dní, v perinách. Borko odišiel na omšu sám, bezo mňa. Je to dobrý muž. pokračovanie článku
Ráno som sa zobudila a pri posteli vidím stolík. Na stolíku pripravené, čo potrebujem pre dnešný deň: šípkovo-ríbezľový čaj vo veľkom porcelánovom čajníku, balíček hygienických vreckoviek s jahodovou arómou, kôpka knižiek s pestrou tematikou a ľúbivý lístoček. Prikrytá dvoma perinami. Tak som sa našla ráno, toto som po prebudení videla ako prvé. pokračovanie článku
Včera bol taký mojkací deň. Aj kolegyňa to tak mala. Tak sme si tie deti brávali, túlili, bozkávali, hovorili im, čo si o nich myslíme, nevedeli sme sa na ne vynadívať. Každé z nich je iné, až sa zdá, že tie rozdiely, osobitosť a svojskosť vidno viac na nich ako na dospelých. pokračovanie článku
Presne v ten večer, (alebo to bola noc), som v duši počula: nezomrela, ona iba spí. V ten večer odovzdávania, v súperení umierania a nehy, keď bola spálňa plná prenikavej vône čokolády (pretože som piekla taký koláč), si mi taký vzácny a drahý, tie ostré a tupé hrany bolestí a povznesení, výstrel do výšky. Tak presne v týchto chvíľach som špiónkou vlastnej slobody. Využijem okamih, striehnem a potom zaútočím. pokračovanie článku
Vieš, drahý, chcem ti písať. Písať tebe, sebe aj ľuďom. Vľúdne aj ľuďom. Vyformovať z prežívania postavičku. Písať, kým sa varia vajíčka a zemiaky majú príťažlivo žltú farbu. V srdci si hovoriť, že to nerobím preto, aby som sa ti zapáčila, aby som si u teba vylepšila mienku, vyšvihla sa u teba na vyššiu priečku. Tvoja láska a prijatie vo mne spôsobuje, že svojou námahou ti chcem robiť iba radosť. pokračovanie článku
Boh dokázal z tejto ženy vyformovať mužovu radosť. Zo ženy, ktorá si o sebe ako dievča myslela, že má mizivú šancu na dobrý život, že nie je stavaná na schopnosť žiť radosť. pokračovanie článku
2. august 2011 Som plná hluchých slov, čo počujú len samé seba no nič naokolo. Ako sa vysporiadať s touto uväznenou hluchotou? pokračovanie článku
Vŕšila som svoju textovú surovinu na linajkové stránky jahodového zápisníka až z nej vzišla večnosť. Večnosť zmýšľania, ktoré sa zdalo náchylné na akýkoľvek, na každý tŕň v ceste, zapichnutie, fackovací panák mojej duše sa otriasol, zakymácal, ty si však prišiel, prichádzal si a vzal si ma na (inú) večnosť. Povedal si ľúbim, pritúlil si ma pokojom, zmieril ma (so mnou) tvojím úsmevom a ďakoval za to, čo bolo mojou prirodzenosťou. A tešil sa, tešil si sa zo mňa, hoci...(keby som sa povyzliekala až na kosť, aký by bol z mojej duše dôvod na radosť?) pokračovanie článku
Škoda, že je 4:36 a nie aspoň sedem, osem. Ešte nie je čas, aby on, spiaci vo vedľajšej izbe vstal, vstal do sobotného rána, a ja by som mu mohla veľa rozprávať. Tak som zatiaľ v bdelom stave sama a môžem sa naňho iba pozerať, chytať mu ruku a experimentovať, chytí ma, nechytí ma? Pozerať na jeho otvorené ústa. Vždy má tak smiešne otvorené ústa. (Vtedy rozmýšľam, čo by s nimi spravila do nich naliata voda). Aj vo vlaku, ľudia pozerajú, smejú sa a ja na nich zagánim, že čo čumíte, starajte sa o seba, ja vám dám, takto sa mi z neho vysmievať. pokračovanie článku
Píšem voľným prúdom, kým práčka perie tmavé veci pri 30º-vej teplote, kým prebieha ten proces, ktorý je pre mňa symbolom pohybujúcej sa čistoty, píšem ti o vďake za to, že nie si nerozhodný mumák, čo nevie čo cíti, nerozhýbaný tridsiatnik, čo má stále času dosť, že nie si muž, ktorý je spokojný, keď má pravidelný sex, ženskú istú a rezeň na tanieri. pokračovanie článku
Všetko nech má svoje miesto a ak nie, nech to prijmem. Nech sa vyprší (ak potom prestane), čaj nech chladne, aby z neho jazyk nebolel, obed na zajtra pre muža nech je uložený v chladničke, nech neskysne, s radosťou ukuchtený, okorenený precízne, nech má každý bod prípravy svoj čas, nech má svoj život. pokračovanie článku
Tak som si povedala, že aj ja si pripravím krupicovú kašičku, lebo sa v toto ráno hodí k mojej duši ako doplnok, k jej potrebám, túžbam, nedostatkom, obvineniam, výmoľom a práve keď padlo toto rozhodnutie, jasne svietilo jasné slnko. pokračovanie článku
Vo vidieckom chráme som sa zapozerala na závoj Panny Márie, na jej bosé nohy posypané kvetmi, zamyslela som sa, čím je krása Márie, čím je v časoch súčasných, čo by som si od nej mohla vziať ja, prečo by mala byť uznávaná kedysi a dnes už nie(?) pokračovanie článku
O desať rokov staršia kamarátka s krásnymi deťmi mi pošepkala: váž si ho, má veľa dobrých vlastností, od začiatku som to videla, je krásne, že pri rozhodovaniach berie ohľad na teba. pokračovanie článku
V pondelkové veľkonočné ráno som nakrájala a vložila zeleninu do polievky a odišla do lesa nad naším sídliskom behom. Skôr, než ma postihne poludňajšia márnivosť, skôr, než sa slnko na sklonku dňa zaoblí, že sa po ňom len tak skĺže povrchnosť, než ma dolapí súhrn tých známych myšlienok, takých nepodstatných pre môj život. pokračovanie článku
Minule sa mi zdalo, že ma niekto cisárskym rezom vyberá z maternice. Niečie láskavé, opatrné ruky. Intímny moment duše. Že som škvŕňa v matkiných útrobách a je ma treba von. Narodiť sa, vyliahnuť. To je jedno, len nech už prídem a obývam tento svet. Na srdce mi vyšil vintage čipku a povedal: „Neustále sa vracaj, vracaj sa k tomu, čo už má svoj vek, čo je už v tvojom srdci staré, no stále živé, k tomu, čo neumrie." pokračovanie článku
Vyrobila som si dnes v predstave teplo, silnejšie než je dnešná predpoveď počasia, aby som do tohto dňa mohla vykročiť mladistvo červená. Taká som vošla do dverí starších kolegýň, ktoré zmenili tému, s ktorou som za nimi prišla a spýtali sa, kde sú tie časy, keď oni boli také, ako ja teraz. pokračovanie článku
Pri otvorenom okne a bzučiacich deťoch za ním si zapisujem a vyberám úlohy pre tých, ktorí trpia špecifickými poruchami učenia. Na krku mi visí rozkvitnutá ruža (s farbou broskyňového pudingu). Prívesok, s ktorým sa sem-tam zahrávam. Tikajú hodiny, nechali sme deti nadesiatovať sa, aby som s nimi potom mohla pracovať. pokračovanie článku
Skutočne sa ohrieva ovzdušie. Jar už konečne vije svoje vence tepla a potom nás nimi venčí, ohrieva. V predstavách som obklopená bielymi kvetmi a nude farbami. pokračovanie článku
Nesiem tri žlté tulipány zabalené v papieri. Nesúca túžba niekoho obdarovať kvetmi. V staničnej trafike sa mi tulipány vyšmyknú a ja ich potom nalomené zbieram po zemi. Platím za špeciál o veľkonočnom pečení. Vaječno-likérové zákusky, malinové šarlotky, aby som mohla v ten čarovný čas gurmánsky tvoriť. pokračovanie článku
Dnes príjemne poprchávalo. Krk mi hriali modré bodky na bielej šatke, nahnevala ma zraniteľnosť bodkovaných siloniek a cítila som bolestivosť pier. S pľuzgiermi, mokvajúce. Hovoríš, že keď sa usmievajú a bozkávajú, sú obrovské. Často sa na tom smejem, no aj tak dostanú pochvalu za excelentné bozkávanie. Bledé jahody. Moje drobné brusnice. pokračovanie článku
Šikovná gymnastka mi hovorí: pokračovanie článku
Dopila som podvečernú kávu z bodkovaného hrnčeka. Dalo by sa povedať, že v každom hrnčeku chutí inak. Je to ako s tvarom cestovín. Rovnaké zloženie, iný tvar, rôzny zážitok. pokračovanie článku
S mamkou si vymieňame esemesky. Moja zvráskavená, ani nie 160-centimetrová babka bola bytosť, ktorej jemnosť a citlivosť si uvedomujem až na tieto moje mladodospelé kolená. Dedko, jej muž, hocikedy bez problémov zaplakal, keď ho dojala nejaká dávna srdcová záležitosť, najmä radosť. Dedko zvykol plakať najmä z radosti. Ocko plače pri Modré z neba. No a o týchto našich kedykoľvek-a-kdekoľvek zaplakaniach sme si povymieňali esemesky s mamkou. pokračovanie článku
Páčia sa mi životy detí.
277412364 / aktuálne: 
katarina.bilancikovacentrum.sk
