Voňať figou a pekanovým orechom

Autor: Katarína Bagoči | 23.5.2011 o 11:46 | (upravené 23.5.2011 o 12:45) Karma článku: 1,19 | Prečítané:  411x

Vo vidieckom chráme som sa zapozerala na závoj Panny Márie, na jej bosé nohy posypané kvetmi, zamyslela som sa, čím je krása Márie, čím je v časoch súčasných, čo by som si od nej mohla vziať ja, prečo by mala byť uznávaná kedysi a dnes už nie(?)

Raz mi ktosi povedal, že Mária sa mohla čudovať rovnako ako by sa čudovala hocijaká iná žena. Prečo práve ja vyvolená, keď nie som ani najkrajšia, ani najmúdrejšia ani ničím extra výnimočná?

Trebárs aj práve preto.

A to tá Panna Mária vôbec nemusela byť zanedbaná vidiecka deva s primitívnym rozumčekom.

Kňaz hovoril a ja som videla, že keď hovorí, hovorí aj k nám a keď sa pozeral, videla som, že pozerá (aj) na nás. Potom sme sa stretli pred chrámom a vo mne sa teraz vznáša komunikačný závan, trhanec z neho, o ktorom sme si povedali, že to bola výmena slov až akoby s historickým nádychom:

Kňaz: „Ste manželia?"

Katarína: „Čoskoro."

Boris: „Práve v tejto veci prichádzame."

A potom už len listoval v obrovskej knihe s ozdobným písmom rok tisícdeväťstoosemdesiaťpäť. Ponúkol nás ovocnou bublaninou a šľahačkou a ľudí, čo boli okolo sa pýtal: „všimli ste si, ako z nich srší láska?"

A mňa to nadchlo.

Nadchlo ma aj niečo, čo sa zdalo byť kňazovou črtou: zapálenosť. Živosť a život kňaza pôsobiaceho v drobnom chráme na tekovskom vidieku.

V jednej chvíli som pocítila nechuť k tým naštylizovaným svadobným foto, k ženám v podväzkoch a nevedela som, čo s tým, aké je z toho východisko, v čom je krása podstaty a prirodzenosť. Hovorila som ti o svojich pocitoch, chválila som sa lúčnou kyticou, nadchnutá červenou, žltou a bielou.

Ležiac na kameňoch som sa sťažovala na toto krásne biele svinstvo:

no byť pri tebe blízko znamená vykompenzovanú nepohodlnosť ležania na tvrdých riečnych kameňoch.

Teraz je ráno a mňa čaká v práčke vypraté prádlo, pokrčené veci čakajúce na žehličku, uvariť ti na zajtra ryžu, stretnutie s Gabikou, hľadanie saténovej stužky a brošní na tortu. Vlasy mám mokré, voňajúce figou a pekanovým orechom. Páčilo by sa ti to, keby si tu bol. Predstavujem si, aké by to bolo, keby som na chvíľu bola takouto krásnou:

No neboj sa, drahý, nie je v tom smútok, len hravosť, len hravá predstavivosť, ale len na chvíľu, lebo keby som bola touto ženou, nebola by som s tebou.

A ja predsa chcem byť tvojou. Ženou, čo ti uvarí ryžu, operie prádlo a vonia figou a pekanovým orechom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?