Zoznámenie

Autor: Katarína Bagoči | 15.6.2011 o 16:24 | (upravené 23.2.2013 o 9:37) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  467x

Píšem voľným prúdom,  kým práčka perie tmavé veci pri 30º-vej teplote, kým prebieha ten proces, ktorý je pre mňa symbolom pohybujúcej sa čistoty, píšem ti o vďake za to, že nie si nerozhodný mumák, čo nevie čo cíti, nerozhýbaný tridsiatnik, čo má stále času dosť, že nie si muž, ktorý je spokojný, keď má pravidelný sex, ženskú istú a rezeň na tanieri.

A že som ti už niekoľkokrát povedala, že nechápem a zároveň chápem ženy, ktoré tak strááášne priťahujú zlí chlapci a potom kvôli nim plačú. A že sú to vlastne osudové ženy, čo si dobrovoľne vyberajú dramatický život, hoci v sebe si možno myslia niečo iné. A že niekedy by som také ženy bila, zatriasla nimi, nech sa spamätajú, no nie som taký priamy agresor a nemám čo súdiť, a nemám sa čo čudovať, lebo túžba po láske dokáže byť silná, až zatemňuje hoci aj inak múdru myseľ.

Ale nevadí, nič z toho ma teraz v mojej hlave nerozčuľuje, lebo dnes prevládajú krajšie veci,  rozhovory s mojou jedinou sestrou o tom, čo ľudia cítia, čo cítia rôzne ženy, keď mi povedala, že je to milosť, že to, čo cítim napriek tomu, aká som, je milosť. A ja som na to povedala: áno.

Posledné dni ju často navštevujem. Dovolenkujem od detí s deťmi a aj tak ma to neunavuje. Dnes som bola s najmladšou. Len my dve. V tichu, lebo ona je tiché dievčatko. Ráno sa zobudí a neplače, obzerá si cumlíky, chytá sa za nožičku, sem-tam sa zasmeje, sem-tam sa na mňa pozrie. Prebalila som ju, odniesla to malé nahé telíčko do kúpeľne, umyla ho v sprche. Písať o tom je moje potešenie. Prežiť: osobné šťastie. Byť s dieťaťom je ako nanovo sa spolu s ním narodiť, odznova a už o niečo lepšie žiť. Vysvetľovať mu, ako beží bežný život. Že pražím cibuľu, že z toho napokon bude obed. Rozgúľať perleťovú loptu po dlážke. Natrhať si spolu kvietky, sedmokrásky, lebo tie práve rastú, ešte stále je ich vegetačné obdobie. A ja sa teším, že je jún a nie august alebo september alebo október alebo november. Že vo vzduchu cítiť vône, že sa môžem kúpať v teple. Dni sú dlhé, preteplené, aromatické.

Cez okno vidím na piesku mamy a deti, znova krájam cibuľu, zdá sa, že je to už môj údel. Premýšľam, aké šaty si vezmem na večerné tancovanie. Píšem našej sobášnej speváčke. Ach, to dievča. Také iné akým som bola ja, keď som mala jej vek. Veselé, vysmiate, radostné.

Pretože ja som žena, ktorá sa po rokoch, pomaly, potichu, s radostným prežívaním ešte stále zoznamuje.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?