Rozbitnosť

Autor: Katarína Bagoči | 17.9.2011 o 11:24 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  254x

Včera bol taký mojkací deň. Aj kolegyňa to tak mala. Tak sme si tie deti brávali, túlili, bozkávali, hovorili im, čo si o nich myslíme, nevedeli sme sa na ne vynadívať. Každé z nich je iné, až sa zdá, že tie rozdiely, osobitosť a svojskosť vidno viac na nich ako na dospelých.

Teraz je sobotňajšie ráno a my sa nevieme vynadívať na kávovú súpravu, ktorú sme (na želanie) dostali ako svadobný dar. Obľubujeme si ju stále viac. Hovoríme si, ten tvar, ten precízne vypracovaný tvar, ani náznak gýču, jemné vrúbkovanie, oblina, decentná biela farba, ručne vyrobený porcelán, história výroby z deväťdesiatych roky 18.storočia.

A tie deti. Ich krása. Vnútorná aj vonkajšia. Nie vždy je v tom schopnosť ju rozpoznať. Ako aj včera. Boli pri sebe dve a len jednu z nich som začala obdivovať. Ach, ja nerozumná. Hojdala som dve, ale len tá jedna vo mne vzbudila to, čo vo mne vzbudila. Nehu, rozradostenie, pudenie k tomu, že jej to musím povedať. A tá druhá ostala len druhá.

Lebo..

...nebola na pohľad taká rozkošná, dokonca ani správaním si ľudí veľmi nepripútava.

A teraz čo s tým? Čo s tým, keď je to jednoducho v živote tak? Mala som si zahryznúť do jazyka? Lebo..

...nebola som veru aj ja kedysi takto nepovšimnutá, nezaujímavá, ba dokonca neznesiteľná? (umrnčané, maznavé, mamičkujúce deti sa ozaj neprijímajú len tak)

Mala som právo žiadať to aj ja od tých, ktorí sa kedysi voči mne zachovali tiež tak?

Nemala. Nie som chudinka.

Človek môže byť vnútri krehký, aj keď tak nevyzerá.

Človek môže byť vnútri krehký, a aj tak vyzerať.

Ľudia nemôžu za to, čo v nich vzbudzujú rôzni ľudia.

Aj ja som bola krehká odkedy si pamätám, hoci som na to nie vždy vyzerala, od narodenia, od počatia, dokonca aj dlho pred ním, lebo aj moja mamka bola taká, a aj preto ma nemohla dlho počať. A preto ty, odmietané dievčatko, neboj sa, aj ja som kedysi sedela na brehu jazera a plakala, a modlila som sa za muža, pre ktorého by som práve ja bola prvá a jediná. Vlnky na jazere sa hojdali a ja som v tom verila. Okrem neho som dostala ešte viac, no neprestala som byť zraniteľná.

A teraz sa modlím za teba, aby si aj ty bola milovaná. Česala som ti vlásky a pritúlila som si ťa, tíšila som ťa. Toho jediného som bola schopná. A modlím sa aj za tú druhú malú krásavicu, aby aj ona bola šťastná, požehnaná, ona je taká zlatá, má široký noštek, očká posadené ďaleko od seba, je skoro priesvitná, tichučká, tak málinko rozpráva.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?