Razenie ciest

Autor: Katarína Bagoči | 18.10.2011 o 17:31 | (upravené 19.10.2011 o 10:46) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  263x

Ráno som sa zobudila a pri posteli vidím stolík. Na stolíku pripravené, čo potrebujem pre dnešný deň: šípkovo-ríbezľový čaj vo veľkom porcelánovom čajníku, balíček hygienických vreckoviek s jahodovou arómou, kôpka knižiek s pestrou tematikou a ľúbivý lístoček. Prikrytá dvoma perinami. Tak som sa našla ráno, toto som po prebudení videla ako prvé.

pred rokom sme si pri tomto obrázku hovorili: tu, na tomto mieste sa zoberiemepred rokom sme si pri tomto obrázku hovorili: tu, na tomto mieste sa zoberieme

Sama v tomto byte s oknami do dvora, zdá sa, že poskytujú málo podnetov, ale možno to tak nie je. Voda v potrubí slúžiacimi na vykurovanie izieb - počuť ju. Počuť vodu, ako sa pohybuje.

Stretnutie s pánom J. prinieslo mojej duši precitnutie. Alebo aj niečo iné. Prefúknutie. Vietor, prebratie. Povedala som, že som z neho cítila zúfalstvo, že práve ono spôsobovalo ten nepríjemný pocit, že ani sám neverí tomu, čo hovorí. Je to už tak dlho, vrátila som sa o niekoľko k(rokov) späť, ako by to mohlo nebyť zúfalé? Že pravda (o mne) sa kamsi zakotúľala a naše ruky nie sú dosť oblé, aby sme ju chytili a odovzdali späť.

Áno, bol som zúfalý. Ale nie v pravde o tebe. Tou som si istý, ale zúfalstvo z toho, aký krásny život by si mohla mať, keby si sa vedela zbaviť tých myšlienok, čo ti znepokojujú myseľ.

Vždy ste pre mňa boli moja sila.

A potom hurónsky smiech. Keď som sa po dlhom čase stretla s Marekom a on si naberal ďalšie sústo zo svojho vegetariánskeho jedla. Smiali sme sa, keď som mu hovorila, čo mi niekedy napadá. Smiali sme sa, až to bolo neovládateľné. A on povedal, že to tušil, že keď mi hovoril o sebe, tušil, že niečo podobné budem prežívať aj ja. Ukázala som mu prsteň. Hovoril, že je to krásne, že to, čo hovorím, je krásne. Manželovi som dala zabaliť cukrovinku z cícerovej múky, s kúskami škorice, kardamónu a mlieka. Manžel potom guličku zjedol v našej posteli a povedal, že mu pripomína Vianoce.

Teplota mi opäť vystúpila na 38. A ja si spolu s pánom J. hovorím: život je silný a netreba sa preto báť toho, čo je vo mne. Aj ty sa pozeráš na prírodu a hovoríš, že život môže vyrašiť z hocikade.

Ako keď sa na vyschnutej kvetine začali zelenať nové puky.

Alebo keď sa jedno dieťa, sotva dvojročné, s kostičkami trčiace, možno do-pätnásťkilové, keď mu poviem: poď sem, ty jeden malý chlapček, vystiera a povie:

Veľký.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?