reklama

Mama's dancing with baby on her shoulder

Žehlila som vtedy biele bavlnené plienky na zelenej žehliacej doske, keď mi napadli utešujúce slová  laktačnej poradkyne o tom, prečo ten nevysvetliteľný, náhly plač, slová o bábätkách vo veku troch týždňov, ktoré začínajú byť práve vtedy vnímavejšie, ťažšie zaspávajú a potrebujú viac pomoci na utíšenie. Nadchlo ma to.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

A vtedy som chcela vedieť o bábätkách viac. Viac o potrebách a túžbach v raných dňoch ich čerstvého života. Byť vnímavejšou, pozerať sa svojmu bábätku do očí a budovať náš vzťah. Vraciam sa do dní pred niekoľkými týždňami, prezerám si fotky z pôrodnej sály. Pripadá mi taká krásna, presne v týchto podobách, dotĺčená, opuchnutá, vypľutá na plienke priamo zo mňa, mokrá, mazľavá, vyplašená, ešte taká neprebudená, nespamätaná. V týchto dňoch sú pre mňa tieto podoby krásou.

Ako dravo sa ponáhľala na svet, preryla si svoju cestu a ja som uvažovala, prečo je to tak, prečo sa tak predierala, keď ja sama som všetko, len nie dravá, len nie rýchloreagujúca a pohotová. Potom som si čítala, že niektoré bábätká sú také, dravo sa dostanú na svet a s dravosťou pokračujú ďalej.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vtáčie ústočká. Žraločí chmat po zdroji mlieka. Ústa a tvár poliata mliekom. Hlboká noc a v nej svietiace, naširoko roztvorené očká, ktoré nevyzerajú, že by sa chystali v blízkej dobe spať. Takáto nočná podoba pripomína všeličo. Chrobáka metajúceho sa zo strany na stranu, ktorého vezmem v dlaniach z postieľky a on sa mnou nechá obsluhovať. Hlávka na hrudi, spokojná, tak spokojná na hrudi svojej matky a otca. Zadosťučinenie, moja spokojnosť a radosť, keď ju takto vidím. Moja vidina a predstava, že materské mlieko môže zahladzovať a tíšiť mnohé rany, tak ako aj láska zakrýva množstvo hriechov, pôrodné traumy, keď mi ju stlačenú a rýchlonarodenú priniesli a ja som si neskôr povedala, že práve moje mlieko ju môže (za)chrániť, pomôže jej prospievať, vytvárať medzi nami puto. Vytvorila som si taký dokument s názvom: Dojčenie je krásne, a tam si budem zapisovať všetko podnetné, prospešné, čo nás v tejto činnosti bude poháňať ďalej.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Podvečer, do banánovožltej kuchyne práve v tomto čase svieti najprenikavejšie slnko a ja si už pripravujem suroviny na perník z tekvice, uväzujem nosič, lebo bábätko sa čoskoro zobudí a ja musím byť pripravená na jeho prvý signály, prvé pomrkávanie, byť k dispozícii so svojím telom, teplom tela, privinúť si ju, aby sme varili a piekli spolu, aby som jej rozprávala o surovinách a robila ten koláč s ňou. Koláč sa dopečie neskoro večer a vôňa čokolády pohladí ovzdušie. Chystáme sa na spánok.

Doobeda sa vyberieme na prechádzku po Hroznovej ulici, ráno, kým ešte nie je agresívne slnko, modlím sa za ňu, za moje materstvo, hovorím Bohu o nej. Kým ešte nebola na svete, ani by som nepomyslela, aký široký repertoár zvukov a grimás nám môže ponúknuť, akú v sebe majú jedinečnosť, aký je každý deň a ďalšie prebudenie výzvou k formovaniu, tvoreniu, materstvo ako túžba po tvorení, hotové umenie, chcem ho maľovať, postriekať ho farbou, svojou prítomnosťou, kontaktom, tešiť sa z každého dotyku, pocit, že sa dotýkam potenciálu, nádeje - aby bol jej život radosťou. Myslím na to, ako sa mi nepáčili bäbátká s vláskami a zrazu mi ju na pôrodnú sálu priniesli vlasatú, zamilovala som sa do tých vláskov, nedám na nich dopustiť, zabáram si do nich tvár znovu a znovu, voňajú mi, ako perník, ako škorica, ako nejaká zamilovaniahodná sladkosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sladkosť, ktorá prdí, grgá, strieľa do plienky, neha spojená s galganstvom, súhra, uchulahodiace zvuky, ktoré robia matku šťastnou.

Dali sme jej meno, ktoré v tomto roku a v predchádzajúcich nie je ani moderné, ani originálne, ale pripomína nám niečo z našej lásky, niečo z nášho príbehu, celkom jednoduché, nevyvolávajúce rozruch, no má pre mňa hĺbku dôvodu, oddávna vybrané. Vybrané z jeho lásky, z tohto dôvodu.

Teraz spí a ja ju chcem pochopiť, pochopiť jej túžbu byť blízko, byť so svojou matkou, pochopiť jej plač, ktorý znepokojuje, zväzuje hrdlo, robí ma niekedy bezradnou, no už som dosť veľká, aby rušil moje kruhy, privádzal k znepokojeniu, teraz som ja tá, ktorá má rozptýliť rozrušenie, zaháňať úzkosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dnes som ju kŕmila s naozajstnou túžbou byť jej oporou, prístavom, bezpečnou základňou.

Ľúbim ťa, dieťatko. Chcem tancovať s tebou na svojom ramene.

Katarína Bagoči

Katarína Bagoči

Bloger 
  • Počet článkov:  258
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Páčia sa mi životy detí. Zoznam autorových rubrík:  Kamienky v topánkeHrkálkyMaternity bluesLover of my soulMetamorfózy

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu