Trochu žiaľu do tohto slnečného dňa

Autor: Katarína Bagoči | 12.3.2014 o 16:24 | Karma článku: 2,01 | Prečítané:  314x

Zdá sa mi, že nemám veľa času na to, aby som si mohla do sýtosti požialiť. Dieťatko spí a môže sa kedykoľvek zobudiť. A napokon, keby tu aj dieťatka nebolo,  veľa času nie je to, čo je moja nutnosť, moja potreba, nie je to žuvačka, ktorú potrebujem natiahnuť, aby som mala pocit, že sa rozprestieram.

Veď napokon, pred chvíľou som sa schúlila do kútika, žalúzie boli zatiahnuté a cez okno trčalo len trochu svetla. A presne to málo bolo to, čo som potrebovala. A veľa bolo slnka dnes pre ľudí, vonku, tam, kde deti kričia, presypávajú piesok z lopatky do vedierka, piesok sa sype, mala som ho vo vlasoch, v topánkach, Katarínka sa s ním teraz rada hrá. Boli sme na ihrisku posiatom stromami. Boli sme tam spolu a s nami aj toľko známych. Hojdala sa na koníkovi a zrazu sa okolo nej zhŕklo  zo päť malých dievčat, návštevníčok prvého alebo druhého ročníka. Vnímala som to ako dar, taký celkom jednoduchý, nečakaný dar z neba. Ako sa na ňu začali, zhŕknuté okolo nej, postavené v rade, usmievať, nadchýnať z malého dieťatka. Ako sa tešili, keď im povedala, ako sa volá. Jedna z nich ju vzala za ruku a začala ju všade sprevádzať, po schodíkoch, na šmýkačku, v piesku, až ju napokon nazvala „Zuzka".

A po pár chvíľach na to, sme doma bojovali. Ja možno viac so sebou ako s ňou. Je mi to ľúto, aj keď presne neviem, odkiaľ ľútosť pramení. Že moje dieťa zažíva aj to, že nemôže byť všetko tak ako by chcela?  (Žeby som sa v nej videla?) Ľútosť nad tým, ako sa v mojom náručí bránila, ako kričala, že chce ísť na ruky, hoci na nich bola. Ako sa vypínala, vzpierala a ako sa mi pozerala do očí, už upokojujúca sa, keď som jej spievala. Ako som v tej chvíli nevedela, čo robiť, ako sa zachovať, pretože niekedy človek- mama, presne nevie, či v niečom bráni dieťaťu preto, aby si dokázala moc alebo je to chvíľa, keď musí ostať naozaj neoblomná.  Tak som jej začala šepkať, že ju ľúbim, hoci som veľmi nazlostená.

Modlila som sa, skúšala, hľadala. Dobojované, zaspala.

Držala som ju na rukách a pri tom všetkom myslela na to, že moja dnešná ľútosť, môj žiaľ je strach z toho, že ostanem nepotrebná, nevyužijem svoj potenciál, že nebudem tou Katarínou, akou som bola stvorená. Ako keď tá malá prváčka nazvala moju dcérku menom, ktoré nemala.

Nemyslieť na veľké veci, len na malé sobotné ráno, ako sme sa pri sebe zobudili všetci traja a bola to malá krása. Žiť pre vás a tešiť sa z tvojej túžby, o ktorej si mi nedávno povedal :  formovať našu rodinu a mať ďalšie deti.

 


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?