reklama
Katarína Bagoči

Katarína Bagoči

Bloger 
  • Počet článkov:  258
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Páčia sa mi životy detí. Zoznam autorových rubrík:  Kamienky v topánkeHrkálkyMaternity bluesLover of my soulMetamorfózy

reklama

Zoznam článkov blogera

Môj syn

Katarína Bagoči

Môj syn

Mala som telefonát. Ozvali sa po vyše roku, aby mi ponúkli pracovné miesto. Samy od seba, len preto, že ma videli kúsok pracovať niekde inde, na niečom malom, vtedy pre mňa málovýznamnom. Ozvali sa prvého júna.

  • 2. jún 2016
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 934x
  • 5
Na krídlach rybára dlhochvostého

Katarína Bagoči

Na krídlach rybára dlhochvostého

Skončil sa rok, keď som sa pustila do niečoho, po čom som až tak veľmi netúžila, a predsa bol ten čas pre moju dušu šperkom, drobným príveskom, vážkou zavesenou na krku, ľahkou a hodvábnou,

  • 1. jún 2015
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 334x
  • 0
Koník a život v brušku

Katarína Bagoči

Koník a život v brušku

Dnes v noci, len taká vďačnosť nad týmto dňom. Ráno, ktoré celé pršalo, a ten čas, keď sme si s Katarínkou sedeli na opierke gauča a pozerali za oknom na mokro, bágre, ktoré chcela vidieť, tie pracujúce stroje, ktoré nám chystajú za oknami pekné miesto, jej hračka, koník, ktorý sa s ňou rozprával mojím hlasom a ona mu hovorila o živote za mojím bruškom, o živote v ňom, že sa v ňom dalo hojdať, že sa v ňom šmýkalo, o šmýkačke v ňom a plávaní, o vode v ňom.

  • 18. okt 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 422x
  • 0
O riekach a vyklopených formičkách

Katarína Bagoči

O riekach a vyklopených formičkách

Ráno som si spomenula na to, ako mi raz dávno jeden muž zanechal v liste odkaz, že si moju dušu predstavuje ako malého vtáčika, vrabčeka, ktorého možno jedným šmahom rozpučiť.

  • 24. aug 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 649x
  • 2
Zobudiť sa a byť matkou

Katarína Bagoči

Zobudiť sa a byť matkou

Chcela by som sa teraz vyplakať zo svojho života, ale neviem kde mám začať, ako mám o tom písať, tak som sa rozplakala len tak dostratena, mysliac na svoje veselé, radostné dievčatko a jej nežného otca. Nechal ma doma a vzal ju so sebou, aby som si oddýchla (samej pre seba povedané: aby som sa mohla do sýtosti vyplakať), no ja možno neurobím nič, nič pre to, aby som svoj smútok chytila do rúk a poriadne ho nakopala, len ho v sebe nechám stáť, kričať, prežívať, volať a čakať, kým sa vrátia a ja budem zase tak úpenlivo túžiť byť matkou, ktorá dáva život, ktorá sa otrasie, preberie, lebo túži svoje dieťa vidieť prekvitať v prijímaní života, dávať jej život plný svetla, hoci ho sama taký často nedokáže vnímať, aké smiešne, aké úbohé a veľké, aké rôzne to len dokáže byť podľa toho, ako sa na to budem pozerať.

  • 13. máj 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 351x
  • 10
reklama
Trochu žiaľu do tohto slnečného dňa

Katarína Bagoči

Trochu žiaľu do tohto slnečného dňa

Zdá sa mi, že nemám veľa času na to, aby som si mohla do sýtosti požialiť. Dieťatko spí a môže sa kedykoľvek zobudiť. A napokon, keby tu aj dieťatka nebolo,  veľa času nie je to, čo je moja nutnosť, moja potreba, nie je to žuvačka, ktorú potrebujem natiahnuť, aby som mala pocit, že sa rozprestieram.

  • 12. mar 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 417x
  • 2
Ruka môže padať, aj keď neuteká

Katarína Bagoči

Ruka môže padať, aj keď neuteká

Batoliatko narástlo, vzpriamilo sa, z náručia a zo statickej polohy sa rozbehlo do sveta, teraz je z neho rýchlo utekajúci chrobák, začalo sa rozprestierať, do priestoru, do nášho života, jeho slová, jeho túžba komunikovať, opisovať a to, čo sa nám snaží zdieľať, zapĺňa stranu za stranou v zošite jeho matky, v zošite s hrebeňovou väzbou a s obálkou posiatou množstvom malých srdiečok. Jeho slová a skutky sa takto napísané zhmotňujú, zapĺňajú na papieri priestor, aby sa z nich aj časom, aj neskôr jeho matka a jeho otec mohli radovať.

  • 17. jan 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 776x
  • 0
O bielom mesiaci

Katarína Bagoči

O bielom mesiaci

Ráno, niečo po ôsmej a ešte nie pred pol deviatou sa Katarínka stojaca v kuchyni pozrela smerom k oknu, pomedzi žalúzie a oznámila:

  • 28. okt 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 395x
  • 0
O radosti

Katarína Bagoči

O radosti

„Mama, mama", počujem za svojím uchom zvolávať práve prebudený hlások o štvrť na osem v posteli, túžiaca ešte aspoň po hodine, dvoch spánku. Telíčko, ktoré spalo skoro celú noc so mnou, vedľa mňa, až sa na mňa napokon nalepilo. Raz, dvakrát, trikrát...nerátam to už tak dlho.

  • 5. sep 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 575x
  • 0
O pravde

Katarína Bagoči

O pravde

Pozerám sa z okna rodičovského domu na záhradu, pozerám sa na svojho muža hojdajúceho v drevenej hojdačke našu dcéru. Zdá sa, že takto zhora pozorovaná je len malou nehybnou guľôčkou, malou loptou, nepohnutou gumenou bábikou, zdá sa, akoby jeho láska k nej bola až hmotou, akoby sa dala chytiť, no nie rozkrájať, len posunúť, vyhodiť do vzduchu, rozkotúľať, akoby jeho láska bola loptou, ktorá sa drží tak, že sa objíma, až človek zvolá: chytaj, sleduj, hraj sa, pozoruj, prihoď mi ju, nedovoľ jej spadnúť.

  • 12. júl 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 340x
  • 2
reklama
O nádeji a jednej otázke

Katarína Bagoči

O nádeji a jednej otázke

Chytil si ma smútok. Ako sa chytajú motýle do siete, bystro a šikovne. Lenže ja nie som motýľom, len  obyčajnou ženou, čo chodí po zaprášenej zemi, a tak si ma chytil smútok celkom prozaicky. Vystupňovaný pod prúdom čistej, sviežej, kúpelňovej vody až na strach, čo bude, ako budem žiť, ako sa z neho vyzujem. Myslím na včerajší sen, tá známa téma, ten známy námet, zomieram a cítim, že je to tu, môj koniec, čakanie a zvedavosť, aké to asi je, zomierať a cítiť to na tele, fyzicky, bolestne, zahanbene, v sne si skúšam, ako sa asi človek cíti, keď umiera tragicky, keď vie, že o chvíľu vybuchne, vzbĺkne alebo, alebo čokoľvek také, také ťažké, také zlé. Čakala som a ďalej už neviem.

  • 24. jún 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 314x
  • 2
Na konci toho všetkého

Katarína Bagoči

Na konci toho všetkého

Ráno o pol siedmej som začula štrngot kľúčov. Pomyslela som si: o chvíľu sa otvoria dvere a do nich vstúpi môj muž, ktorý si isto niečo dôležité zabudol. Katarína precitla, prebrala sa na ten nečakaný zvuk a keď vstúpil do spálne, potešila sa pri pohľade naňho, potešila sa tomu, ako ju zobral z miestnosti, ako ju niesol, aby som si ja mohla žiť svoj život ešte chvíľu v spánku. Videla som už len na rukách odchádzajúci úsmev a potom už neviem čo.

  • 11. jún 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 496x
  • 2
Duchaprítomnosť

Katarína Bagoči

Duchaprítomnosť

V pokročilej doobednej hodine, o štvrť na dvanásť, píšem sms správu o tom, aká som rada, že som s naším dieťaťom v parku, medzi kačkami, zeleňou, rybami v jazierku a vtákmi a nie v obchodnom dome, kde ak sa duša pričasto chodí nasycovať, nachádza vatu, je ňou takto vypchatá, stáva sa bábkou, obyčajnou plstenou bábkou, s čiernymi vyšitými krížikmi namiesto očí. Oči, ktoré ponúkajú pohľad plný krásy, plný človeka. Dieťa ju vezme do rúk, no po chvíli zahodí, pretože si vyžaduje človeka, živého človeka, živú mamu a živého otca. Najobľúbenejšie hračky, svojich rodičov.

  • 24. apr 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 586x
  • 0
O západoch

Katarína Bagoči

O západoch

Prvý západ

  • 7. mar 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 313x
  • 4
Nepohodlnosť

Katarína Bagoči

Nepohodlnosť

Pred niekoľkými mesiacmi:

  • 26. jan 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 729x
  • 0
reklama
December: 2011 vs. 2012

Katarína Bagoči

December: 2011 vs. 2012

Vraciam sa do zimných dní minulého roka. Dni, v ktorých sa duša pohybovala v uzavretom priestore jaskyne s kvapkajúcou chladnou vodou, ozvenou takých kvapiek, ich monotónnosťou, moje monotónne kvapkajúce otázky, ktoré len čľupli na mokrú kĺzku zem, aby sa vzápätí z jaskynného stropu objavili podobné, s rovnakým osudom.

  • 19. dec 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 392x
  • 6
29. november

Katarína Bagoči

29. november

Osviežiť sa studenou vodou o ôsmej ráno a veľa piť, lebo dnešok možno bude omámený, spomalený, s trasľavými  miestami v duši, s náznakmi triašky. A povedať to dieťatku: „dnes asi budem takáto."

  • 29. nov 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 352x
  • 5
Večerná omša

Katarína Bagoči

Večerná omša

Na večernej omši sme sedeli úplne vzadu. Naše bezpečné miesto, kde plakať je najmenej vzbudzujúce pozornosť, udierajúce do uší, rozptyľujúce sústredenosť tých, ktorí navštevujú chrám a chcú v ňom mať priestor pre ticho. Katarínka pomrnkávala, asi jej bolo smutno samej v kočíku, bez dotyku ľudských rúk, bez fyzických hraníc rodičov, vystačujúc si len s pohladeniami teplej deky a obkolesením striešky kočíka, ktorá nad ňou stojí a ona je v ňom ako v domčeku.

  • 26. okt 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 389x
  • 2
Materská kašička

Katarína Bagoči

Materská kašička

Pozbierala som si suroviny našich dní a namiešala takúto materskú kašičku. Obsahuje toto:

  • 1. okt 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 565x
  • 3
Mama's dancing with baby on her shoulder

Katarína Bagoči

Mama's dancing with baby on her shoulder

Žehlila som vtedy biele bavlnené plienky na zelenej žehliacej doske, keď mi napadli utešujúce slová  laktačnej poradkyne o tom, prečo ten nevysvetliteľný, náhly plač, slová o bábätkách vo veku troch týždňov, ktoré začínajú byť práve vtedy vnímavejšie, ťažšie zaspávajú a potrebujú viac pomoci na utíšenie. Nadchlo ma to.

  • 27. aug 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 450x
  • 1
reklama
SkryťZatvoriť reklamu