reklama

Materská kašička

Pozbierala som si suroviny našich dní a namiešala takúto materskú kašičku. Obsahuje toto:

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

1. Hrozno

Ráno, asi osem hodín ráno. Sedím v kuchyni, kým zo mňa moja dcérka saje svoje životodarné mlieko. Jeho zloženie je jej ušité na mieru. Pozerám cez okno na vinicu. Začal sa zber, vinári v nej pristavujú karavány alebo čo je to. Nad vinicou vidieť hmlu. Rozmýšľala som o rodinách vinárov. Čo pre nich znamená vinič, čo víno, ako ním žijú, rozlišujú jeho chuť. Rulandské, Silván, Chardonnay. Nevyznám sa v tom. Bolo by dobré navštíviť vinotéku.

Osem hodín ráno. Čo robia v tomto čase iní ľudia? Iní ľudia chodia do práce, zháňajú sa, plnia plány, vypĺňajú papiere, komunikujú so svojím šéfom na koberčeku. Ja sedím ráno v kuchyni, kŕmim svoju dcéru a pozerám sa na vinicu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Práve dnes som si povedala, že moje dieťa je dojča - degustátor. Veľakrát mu stačí trošku, len si glgnúť, len trochu potiahnúť, len si tak šmaknúť a hneď je (na chvíľu) pokoj. (Len cítiť mamu).

2. Zvieratká

Pri fasáde domu sa hralo mačiatko. Až skákalo do vzduchu, keď si chcelo uloviť včelu (muchu). Bystré nôžky malo. Pripomínalo ľudské mláďatko. Vtedy som si spomenula, ako sme si večer predtým pozerali v hračkárstve zvieratká z plyšu, také by sme raz chceli pre dcérku. Skutočné farby prírody, nie ružové medvede, nie tyrkysové slony. Celý les zvieratiek. Tigra, bizóna, dlhochvostú opicu. Vtom som vo vzduchu zbadala letieť ružovú balónovú mačku naplnenú héliom. O pár krokov ďalej som v jednom dvore zbadala malé dievča, ktoré plakalo. A ja som sa nikoho nemusela pýtať, že prečo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

3. Spánok spravodlivých

Deväť hodín večer a moje dieťa už spí so svojím otcom v posteli blízko pri sebe aspoň dvadsať minút. Nepochopiteľné. To isté dieťa bolo ešte pred niekoľkými dňami v tomto čase ťažké utíšiť. Hojdalo sa s ním sem a tam, hore a dolu a ono zúrilo, plakalo, bilo ma, hnevalo sa. Posledné dni však zažívame iné chvíle. Po jednej ťažkej nedeli sa zrazu nahromadené napätie zbúralo a na tomto zbúranisku sme si začali stavať nové dielo, začali sme si k sebe nachádzať cestu. Ja a moje dieťa. Naše dni. Naše spoznávanie, zvykanie si, čítanie signálov. Učíme sa žiť jedna s druhou. Deväť hodín večer a zrazu ticho. Také ticho až neviem čo s ním, čo so sebou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

4. Otcova starosť a žirafin dlhý krk

Išli sme do mesta a cez malý most šlo oproti dieťa v kočíku. Nieslo si so sebou balón - hlavu žirafy, ktorej sa z kočíka ťahal dlhý, dlhý krk. Prišli k nám bližšie. To dieťa si žirafu objímalo celým telom, celou náručou. Odchádzali, boli už pozadu a keď som sa otočila, z kočíka sa ťahal až k zemi smiešny žirafin dlhý krk.

Päť hodín ráno. Jej otec už odchádza do práce a to dieťa nie a nie spať. Som ospalá. Skúšame s ňou všeličo a on len tak zrazu poznamená: skús si ju vziať k sebe tak, aby si ju celú objímala, aby ťa cítila. Tak sme ju prilepili, telo k telu, a ja som ju svojími dlhými, dlhými rukami (oproti nej áno) ovinula, až mi do ucha rozvoniavala jej schopnosť dýchania, ťažkého, ospanlivé, ako keď starého ujčeka položíte do monotónne utekajúceho vlaku a on sa tomu celý poddáva.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Neskôr, keď som tlačila kočík pozdĺž ovocného a zeleninového trhu, spomenula som si na dievčatko a žirafin dlhý krk...

5. Trochu horká kašička

Bod číslo tri sa písal v čase, keď bol ešte pravdou, príjemnou realitou. No naše dieťa sa nenechá len tak ľahko kamsi zaradiť, zaškatuľkovať , pomenovať akousi jasnou definíciou. Prekvapuje, ničí našu uvedomelosť, schopnosť predvídať a my vhupujeme každý deň do niečoho iného. Nie je to len rozkošné, spokojne kopkajúce bábätko a tobôž nie len nežné, usmievajúce sa dievčatko. Ako ľahko sa ľúbi niekto, z koho vyžaruje pokoj, pri kom je pokoj. Z kuchyne mi jej otec kričí, „ale láska nie je len o pocitoch", hompáľame ju, ľúbime ju, je predsa naša, urevaná, kričiaca, áno, aj to, áno, presne takúto. Matka nemusí byť, ba dokonca by nemala byť(!) dokonalá, ale jemnocitná, stačí to, stačí prijímať, aj keď jej rev reže uši, privádza do úzkych, snažím sa do nej vcítiť, v tých ťažkých chvíľach byť ňou, ako keby som bola ňou.

Dnešnú noc sme, ja s ňou, prespali snáď celú v náručí. Zdalo sa mi, že táto noc bola pokojnejšou. Doštípal nás sprostý komár, bol spln a zima na telo.

Včera, stáli sme pred kostolom a jej otec sa pozrel na ňu spiacu a pošepkal mi do ucha:

„Pozri sa na ňu a zapamätaj si, akým dokáže byť anjelikom".


Obrázok blogu
Katarína Bagoči

Katarína Bagoči

Bloger 
  • Počet článkov:  258
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Páčia sa mi životy detí. Zoznam autorových rubrík:  Kamienky v topánkeHrkálkyMaternity bluesLover of my soulMetamorfózy

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu