Katarína Bagoči
Byť krajinou
Potulujem sa bytom ako bezbranná obeť ukáznených výrokov typických pre moje vnútro. Keď nie jeden, tak druhý. Striedajú sa alebo prelínajú. Majú svoj vlastný život, každý z nich svoje poslanie, svoju spoluprácu, až kým ma nevrátia do obdobia mojich menších rokov a k správaniu k nim príznačnému. Vtedy zvyčajne musíš prísť ty a zakročiť, zatriasť mnou tým najjemnejším spôsobom, zatriasť mnou tak, ako sa trasie zasneženou krajinou v sklenenej guli s vodou.