Katarína Bagoči
Koník a život v brušku
Dnes v noci, len taká vďačnosť nad týmto dňom. Ráno, ktoré celé pršalo, a ten čas, keď sme si s Katarínkou sedeli na opierke gauča a pozerali za oknom na mokro, bágre, ktoré chcela vidieť, tie pracujúce stroje, ktoré nám chystajú za oknami pekné miesto, jej hračka, koník, ktorý sa s ňou rozprával mojím hlasom a ona mu hovorila o živote za mojím bruškom, o živote v ňom, že sa v ňom dalo hojdať, že sa v ňom šmýkalo, o šmýkačke v ňom a plávaní, o vode v ňom.